Mohahlaula Airlines
Tuesday, July 21, 2026
HomeToday In HistoryMosuoehlooho oa sekolo sa pele Lesotho ke mofu

Mosuoehlooho oa sekolo sa pele Lesotho ke mofu

Ka la 21 Phupu 1912 ho ile ha timela Robert Henry Dyke, mosuoehlooho oa sekolo sa Thabeng, Morija, ebile e le moruti oa kereke ea Hermone, Mafeteng, moo sengoli sa libuka Thomas Mokopu Mofolo se ileng sa kolobetsoa teng.

Staff Reporter

Robert Henry Dyke o hlahetse Lesotho ka 1850. Ntatae e ne e le moruti Hamilton Moore Dyke, ea hlahetseng Scotland ka selemo sa 1817. Hamilton Moore Dyke o ile a fihla Lesotho ka 1839, moo khaitseli ea hae Sarah Dyke a neng a nyetsoe ke moruti Eugene Casalis, ’me ba lula Thaba Bosiu.

Sarah Dyke ke eena ea ileng a ruta basali ba Basotho ho loha, ho roka le ho pheha bohobe bo pakuoeng.

Lelapa la Mofolo le sekolo sa Ha Khojane

Ka 1853, Hamilton Moore Dyke o ile a isoa Mafeteng moo e ileng ea e-ba moruti oa pele oa kereke ea Hermone. Ke moo a ileng a ruta lelapa la ha Mofolo, le neng le jakile Ha Khojane, ho bala le ho ngola.

Lelapa leo le ne le kenyelletsa Jimisi (James) Mofolo le moena oa hae Ramofolo, ea ileng a rehoa Abner ke baruti. Abner ke ntata Thomas Mokopu Mofolo.

Robert Henry Dyke le kereke ea Hermone

Robert Henry Dyke o holetse Mafeteng, ’me le eena a fetoha moruti. O ile a nyala Aline Mabille e le mosali oa hae oa bobeli. Aline e ne e le morali oa moruti Adolphe Mabille, mothehi oa koranta ea Leselinyana la Lesotho.

Ha Aline Mabille e se e le ’mamoruti Dyke, o ile a theha mokhatlo oa bo ’M’abana, o ntseng o le matla kajeno ka har’a kereke ea LECSA.

Aline le monna oa hae ba bile le tšusumetso e kholo ho Thomas Mofolo tabeng ea ho ithuta le ho itahlela tumelong. Ka tataiso ea bona, Mofolo o ile a ngola buka ea Moeti oa Bochabela.

Bara ba hae le bongaka

Bara ba Robert Henry Dyke e bile ba bang ba lingaka tsa pele tsa sekhooa tse poraefete Lesotho. Ba ne ba le bane ka palo, ’me kaofela ba ile ba fumana lengolo la MBChB. Ba ne ba ithutetse bongaka habo ntata bona Scotland, ’me mosebetsi oa bona o ile oa pharalla litereke tsa Lesotho.

Selemo Ketsahalo
1817 Hamilton Moore Dyke o hlahela Scotland
1839 O fihla Lesotho, lelapa la lula Thaba Bosiu
1850 Ho hlaha ha Robert Henry Dyke Lesotho
1853 Hermone, Mafeteng: moruti oa pele
1912 Lefu la Robert Henry Dyke, 21 Phupu

Lipale tse amanang: First African to write a novel dies

Lipale tse amanang: Priest is killed in Morija, cause is adultery

Mohloli o mong: Adolphe Mabille, Boston University School of Theology missionary biography.

RELATED ARTICLES
- Advertisment -
Google search engine

Most Popular

Recent Comments

Independent business & current affairs journalism · Lesotho Subscribe — M85/month
| Independent business & current affairs journalism · Lesotho